Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na rozdiel od nás ešte nevedia, že nič nevedia (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Velka

skoda, ze tak nemozes prehovorit aj k tym, co veria, lebo nieco vedia. Mozno by si im vysvetlil, ze aj krestania nieco vedia, preto veria.
 
Hodnoť

Meh.

Cital si vobec Aristotela? Sokrata si prirodzene citat nemohol. Pripadne vobec nejaku filozoficku pracu ked sme uz pri tom? Aky mas vedecky zaklad? Vsetko z obrazkovej knizky "ako isla psychologia na vandrovku"? Tolko biasu, tolko sociocentickych predsudkov, tolko logickych chyb, tolko podstrcenych predpokladov a okrajovych podmienok, ziadna citacia.... Ani jeden z prezentovanych argumentov neudrzi vodu. Smutne a desive. Najma ak to ma byt prispevok od vedca.
 

 

Hovorim o tom, co si z Aristotela a Sokrata vzala moderna spolocnost, vynate z kontextu, nie o tom, co originalne tvrdili.
 

A ja sa pytam,

Ci si cital Aristotelove dielo. Ergo, ci mas expertizu a kapacitu posudit co si od neho moderna spolecnost vzala. Ako mozes posudzovat a porovnavat nieco o com nemas ziadne relevantne informacie? A podobne je to so vsetkym tvojimi "nazormi".
 

Moja expertiza

Original Aristotela som necital, ale ucil som sa o nom na strednej aj na vyske, a prave vdaka tomu viem prave to, co si od neho nasa spolocnost vzala.

Expertizu? Prepac, nemam expertizu, kde to zijes? :D Toto je blog, nie vedecka praca s citaciami zalozena na mojej expertize. Pisem tu svoje "nazory", presne tak. A preco tu vobec vytahujes nejaku psychologiu? To, co ja mimo bloggerskej cinnosti robim, teba vobec nemusi zaujimat - nie pri argumentovani na moj blog - a nie som ani vedec, co som o sebe ani nikdy netvrdil.

Zaujimalo by ma, co si chcel povedat tou tak zdanlivo zhadzujucou vetou, ze "Sokrata som citat nemohol". Samozrejme ze nemohol, ved nic nenapisal.

Tri stvrtiny tvojich komentov nie su nicim inym nez balastom zalozenom na osobnom utoku. Jedina myslienka, ktora ma hlavu a patu, je ze Aristotela som podla teba mozno dostatocne nepochopil ja, a len preto si mozem mysliet, ze - vlastne ani neviem co. Asi to, ze ine civilizacie mozno dospeli k vacsiemu poznaniu nez on. Alebo, ze jeho sposob pristupovaniu k realite a jej skumaniu je iny, nez ako pisem, a tympadom moje zakladne tvrdenie, ze ine civilizacie chapu realitu inak, neplati.

Tak ked uz mas na vsetko co pises svoju expertizu a citacie, tak prestan urazat a sem s nimi - napis mi tu podrobne - aj vsetkym, nech vidia ako ma das dole - v com som sa o Aristotelovi mylil, co bolo tak zasadne, ze tejto chybe cela zakladna myslienka mojho blogu padne :)
 

Toto je blog, nie vedecka praca

Veď práve. Chybička sa vlúdila iba v tom, že sa to na (síce starovekých, ale) vedcov často odvoláva, aby to bláboleniu dodalo akýsi vedecký punc či honor. Áno, Sokrates vedel, že nič nevie. O tom sa možno letmo učili aj psychológovia, ale aj mnohí nepsychológovia sa letmo učili, že a) psychológia je buržoázna paveda; b) Freud napísal Výklad snov alebo c) ten, kto chce o psychológii písať blogy a diskutovať, mal by to mať naštudované a musí rátať s tým, že iní naštudovali ešte viac.
Každopádne, je fajn, že si niekto aj v tomto čase spomenie na Sokrata a Aristotela. Boli aj krutejší učenci, ktorí kázali, že starcov treba zabíjať a jesť. Z môjho pohľadu je zaujímavé, čo sme robili MY, v čase keď Sokrates už vedel, že nič nevie. Pokiaľ som zistil, MY sme sa potĺkali kdesi v močiaroch medzi Dneprom a Donom a ešte nám ani nesvitlo v gebuliach, že sa máme trepať kamsi na západ. Číňania vtedy už aj pomaly zabúdali, čo je jin a jang a v Egypte už ani nevedeli, na čo postavili pyramídy. „Kolektívna amnézia“ NÁM umožňuje fantazírovať o tom, čo sme vedeli, keď sme ešte ani nevedeli, že SME, prípadne o tom, odkiaľ sme sa tu vlastne nabrali a čo tu vlastne chceme. Pokiaľ ide o prvý diskusný príspevok, som stále pripravený dozvedieť sa, kde sa skrýval Pánboh sk§r než stvoril tento náš svet (resp. pred Veľkým Treskom). Veľa zdaru viere aj vede - psychológii zvlášť...
 

Ja respektujem,

ze o filozofii Sokrata a Aristotela mozu diskutujuci mat nastudovane viac ako ja a mozu ich ucenie aj chapat do vacsej hlbky ako ja. Tiez ich ucenia ani ich hodnotu nijako nespochybnujem ani nedegradujem, a ak to tak mozno vyznelo. Nespochybnujem ani ich obrovsky prinos a vyznam v dobe, v ktorej sem prisli.

To, co spochybnujem, je postoj, akym sa - na zaklade mojho pozorovania - najma sucasni akademici casto s hrdostou odvolavaju na vyssie uvedene myslienky, ktore pochadzaju od Aristotela a Sokrata... keby som chcel veci komplikovat, spomenul by som aj Descarta. Alebo na katedre psychologie milovaneho Darwina, ktory je pre psychologov omnoho vacsou modlou nez pre sucasnych biologov. Dalej by som mohol menovat Newtona a dalsich vedcov a filozofov, ktori spolocne vytvorili nazeranie na svet, aky dnesna moderna civilizacia ma.

Ale nie nadarmo som pisal prave o Sokratovi a Aristotelovi. Nepisal som totiz ani tak o nich samotnych, ako skor o myslienkach resp. postojoch, ktore dnes citim pulzovat v samotnom jadre nasej kultury - a ktorych su tito dvaja pani povodnymi autormi. Totiz to:

1. Moderni, racionalne zmyslajuci ludia, su pri posudzovani "primitivnejsich" kultur hrdi na to, ze oproti nim, ktori veria kadejakym mytom, oni VEDIA, ze nic nevedia
2. Svet je tym, co vidime a je racionalny. K jeho poznaniu mozeme dospiet iba jeho systematickym pozorovanim (vedou).
 

Ja nie som schopny s tebou diskutovat

Skusim parafraovat myslienku z tvojho blogu.
Pokial niecomu jeden veri bez pochybnosti, tak to znamena, ze to vie naisto.
Znamena to teda, ze je to pre neho skutocnost a nespochybnitelna pravda.
A ty tento pristup k viere/presvedceniu ako dostatocny dokaz existencie daneho javu povazujes za spravny a hodny nasledovania.
Chapem to spravne?
 

Nie, to urcite nie.

Ak prejdeme k tomu nabozenstvu, a dajme tomu, ze Boh naozaj existuje - a niekto v neho veri, v mojom ponimani to neznamena, ze tento clovek to "vie". Viera je vzdy len funkcia myslenia. A vedenie je otazka skusenosti.
Ak existuje mystik, ktory je schopny zazivat pritomnost Boha - ktora je pre nas iba dvoma slovami, ale prenho nepopisatelnou skusenostou - tak tento clovek pre mna vie. Respektive, mozno lepsie slovo je "pozna".

Ked hovorim o poznani nejakej kultury (naroda), je mi jasne, ze nie kazdy jednotlivec v danom state vie / pozna ich kulturnu mudrost (povedzme napr. myslienku jin a jang v Cine). Vacsina z nich jej iba veria. Ale tomu predchadzali ludia - a pravdepodobne sa tam takito ludia vyskytuju aj v sucasnosti - ktori to poznanie realne zakusili na vlastnej skusenosti.
 

hmm.

Takze tu mame ludi ktori veria ale nevedia a ludi, ktori maju osobnu skusenost, teda akysi dokaz ze uz nemusia verit, ale uz vedia. Spravne?
To ma zasa len vracia k predchadzajucemu pochopeniu. Ked aj vezmem tvoj priklad nabozenstva a Boha. Vela ludi tvrdi, ze maju osobnu skusenost s bohom a ich viera je tak vpodstate pretavena na skutocnost. Alebo nie? Kde je ta hranica kde si ochotny pripustit ze ide o vieru a kde je to uz povedzme objektivna pravda?
 

 

Hranica bude asi vzdy relativna. Idem to teraz ale teraz trochu rozvit.

Co sa tyka svetskych zalezitosti, tykajucich sa sveta, ktory vidime a vieme ho ohmatat, tak si mozeme nieco mysliet a verit o tomto svete nejakym domnienkam, alebo ho mozeme vidiet (ak sme vedci a mame na skumanie sveta nalezitu vybavu, tak moze byt nase videnie sveta lepsie). Nasa viera, povedzme v jedovatost arzenu, moze byt totozna s vedenim, pretoze si presne vieme predstavit, o co sa jedna, a chapeme, co to znamena. Mozem vediet, ze arzen je jedovaty, aj skor nez nan budem zomierat.

Potom su tu ale veci, ktore su za hranicami tohto sveta, a tympadom nas mozog nie je stavany na to, aby si ich dokazal za normalnych okolnosti co i len predstavit. A tieto veci su casto sprostredkovane jednak nabozenstvami, jednak niektorymi filozofickymi prudmi, ale tiez roznymi okultnymi, mystickymi, samanistickymi, ja neviem, alchymistickymi a inymi naukami. Ale ked budem o tychto veciach iba citat a nepojdem sam po ceste mystika, mozem si na zaklade precitanych slov maximalne tak vytvorit nejaky konstrukt, ktory mne dava logiku, a tomuto konstruktu verit.

Nemozem si vsak predstavit, co tym originalni autori danych uceni mysleli. Bolo by to, ako keby existovala stvrta zakladna farba, ina nez cervena, zelena a modra. A ja by som si ju chcel predstavit. No nemozem - predstavoval by som si ju trebars ako ruzovu alebo zltu, lebo to su konstrukty, ktore moj mozog pozna. Ale tato farba by bola uplne mimo farebneho spektra, ktore pozname.

Takze aby som strucne trochu skorigoval svoje tvrdenia - vo svete, v ktorom zijeme, moze byt viera totozna s poznanim. Ale ak by platilo (a podla mna plati), ze existuje aj nieco ine nez tento svet, tento vesmir, tato realita - a ja teraz vobec nehovorim o nicom nabozenskom - tak poznanie tejto inej reality, resp. inych nez hmotnych aspektov sveta, nemoze byt totozna s vierou, pretoze verit mozeme iba niecomu, co si dokazeme predstavit prostrednictvom nasho, hmotneho, mozgu.
 


Najčítanejšie


  1. Peter Slamenik: Cibuľkovej manžel je ako Columbova žena 7 760
  2. Martin Ondráš: Ministrova pracovná metóda - vydieranie 5 144
  3. Michal Petruš: Policajti obkľúčili Devínsku Kobylu. 2 053
  4. Martin Borguľa: Vzniká nová koalícia SAS + HLAS? 1 714
  5. Roman Foltin: Pri riadení strany SaS nezabúdam na dôveru občanov 1 484
  6. Ladislav Piršel: Ako by to vyzeralo, keby malo Mongolsko I. Matoviča? 1 199
  7. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Môj kolega utečenec 1 162
  8. Simona Kyselicová: Kúpat' sa s kosatkami? Prečo nie! 1 050
  9. Martina Hilbertová: Treba nám “vodičák” na psa? V Bratislave pribúdajú útoky 827
  10. Rudolf Pado: Holý je nahý 619

Rebríčky článkov


  1. Denis Jacko: V Prahe
  2. Vladimír Krátky: Rakušáci v týchto dňoch testujú o život, ale málo vakcinujú !
  3. Rudolf Hozák: Blíži sa koniec rozdielom medzi mobilom a PC
  4. Milan Koval: Ako ďalej, alebo kam „ kráčaš „ Slovensko ?
  5. Vladimír Krátky: Klient je úplné h***o, nevie nič !
  6. Veronika Svabyova: Poézia
  7. Silvia Smolková: Tódovej "followeri"
  8. Lubomir Zahora: Obchod z diplomkami.
  9. Jaroslav Polaček: V okolí je pozitívnych viac, v meste sme na tom približne rovnako
  10. Roman Hutira: Vzdelanie zadarmo má svoju cenu (Dánsko)


Už ste čítali?