reklama

Na rozdiel od nás ešte nevedia, že nič nevedia

Tento blog venujem kultúrnym rozdielom. Nie rozdielom medzi Slovákmi a imigrantmi, ale medzi Východom a Západom, súčasnosťou a minulosťou, ako aj medzi samozvanými vyspelými a primitívnymi národmi. A tomu, ako sme ich nepochopili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Učili ma to v škole, vychovávajú nás k tomu médiá… k tomu, že netreba byť xenofóbni, že v každej kultúre sa môže veriť niečomu inému. A predsa to ani učitelia, ani väčšina vedcov, a už duplom nie médiá, vôbec nepochopili. Každý z nich totiž apriórne predpokladá, že tá naša moderná kultúra je na tom čo do filozofického myslenia už tak ďaleko, že my ako racionálni a objektívne zmýšľajúci skeptici neveríme ničomu, čo je iba otázkou viery. A že otázkou viery je všetko, čo v našej kultúre nepoznáme. Zabúdajú na to, že naše presvedčenie, že poznanie je iba otázkou intelektu a viery, je na konci dňa tiež len vierou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Malá historická odbočka. V skutočnosti základy našej súčasnej kultúry postavil Sokrates spolu s Aristotelom. Bol to Sokrates, kto nás naučil spochybňovať dogmy a klásť otázky. Jeho slávny výrok „viem, že nič neviem“ akoby sa vryl hlboko do myslí ľudí Západu a nadviazal naň Aristoteles, podľa ktorého ďalším krokom po pripustení tejto „intelektuálnej porážky“ je systematické zbieranie poznatkov v reálnom svete.

Naozaj stačili títo dvaja filozofi na to, aby položili základ celému spoločenskému mysleniu Západu na minimálne ďalších 2 400 rokov. Pre vzdelaného človeka na Slovensku je dnes takmer nepredstaviteľné myslieť inak. A sme za to na seba hrdí - že na rozdiel od iných kultúr vieme, že nič nevieme. Nenamýšľame si napríklad, že vieme, že existuje reinkarnácia, že treba prinášať obete bohom, ani tomu, že nejaký bláznivý šaman alebo bosorka by dokázali svojou pseudovedou liečiť telesné či duševné choroby. My to už vieme, že to tak nie je, pretože máme Sokratovo poznanie. Ale oni sú ešte primitívni, nemajú taký rýchly pokrok (…a kam vlastne?). Oni ešte nevedia. Na rozdiel od nás ešte nevedia, že nič nevedia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako človek s psychologickým backgroundom sa často pohybujem v psychologických kruhoch. Nepovedali by ste, aká je psychológia prísne materialistická a pozitivistická veda. Na základe dlhých rozhovorov s mojimi priateľmi z iných vedných odborov, obzvlášť tých prírodných, som presvedčený, že psychológia je paradoxne tou najprísnejšie materialistickou a pozitivistickou vedou vôbec. Že v praxi vyzerá psychoterapia často úplne inak, to je iná téma. Ale akademická psychológia sa drží Sokrata a Aristotela ako modly. Ľudia ako ja, ktorí sa zaujímajú o rôzne spirituálne témy, sú psychológmi v akademických kruhoch často veľmi radi analyzovaní. „Diagnóza“ je tak jednoznačná, že o nej nikto z nich ani nepochybuje: hľadáme vieru v niečo vyššie, čo nám pomôže zredukovať náš strach zo smrti, teda z definitívnej pominuteľnosti našej vlastnej existencie. Keby som im povedal, že ľudia od určitého stupňa duchovnej praxe, prípadne s určitými spirituálnymi skúsenosťami, už strach zo smrti nemajú (nie, ja sa k nim zatiaľ neradím), bola by ich diagnóza ešte jednoznačnejšia: ich viera už dosiahla tak silný bludný charakter, že im umožnila strach zo smrti doslova vytesniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Je to jasné, že to tak je, pretože oni, na rozdiel od nás, vzdelaných, ešte nevedia, že nič nevedia,“ vravia si v duchu.

Dokonca viem o psychológoch - vedcoch, ktorí celé svoje životy zasvätili tomu, aby popreli existenciu čohokoľvek nemateriálneho. A tak vymýšľajú vedecké vysvetlenia pre intuíciu, telepatiu a najrôznejšie energetické záležitosti. Najradšej mám vedcov, ktorí venujú svoj život tomu, aby popreli povedzme homeopatiu (pozdravujem redakciu SME) s tým, že ide o placebo, len aby na tomto svete nemohlo fungovať niečo, čo sa nejaví byť hmotnej podstaty. Pre doloženie citujem článok z Denníka N: Na psychológii je, aby vysvetlila, prečo ľudí priťahuje pseudoveda typu homeopatie." Pretože homeopatiká neobsahujú takmer žiadnu účinnú látku. Neberú do úvahy, že pôsobenie homeopatie možno nemá materiálnu podstatu. Už to tu zatvárate? V tom prípade by ste sa mali zamyslieť nad otázkou, či samotný placebo efekt (t.j. liečba vierou) materiálnu podstatu má. Pretože z vedeckého hľadiska nie je o nič viac vysvetliteľný, než nejaká homeopatia. Alebo akupunktúra, psychotronika, šamanizmus, čokoľvek... Placebo efekt, ktorý sa v našom vedeckom myslení používa na vysvetlenie všetkej pseuvedy, je presne rovnakou pseuvedou. Ale budiš. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výskumník si dokázal svoje, na školách sa o jeho prácach učia, v médiách sa jeho články píšu, a odo mňa mu bude pridelená moja vlastná psychoanalytická diagnóza: možno že jeho sokratovskému egu iba lahodí osobný pocit hrdinstva, ktorý nadobudne pri priamej konfrontácii s realitou smrti bez akýchkoľvek ilúzií, ktorými iní ľudia možno klamú sami seba. Ale on si situáciu sebaklamom neuľahčuje. On sa nad to povzniesol a dokáže sa pozrieť smrti priamo do očí, bez falošných pozlátok. Svojím spôsobom je naozaj hrdina, keď sa to tak vezme. Toto hrdinstvo by však bolo úplne zbytočné, keby po smrti niečo predsa len naozaj bolo - inými slovami, keby existovalo niečo viac, než len hmota.

Aby som ale príliš neodbiehal od sľúbenej témy a vrátil sa k tým kultúram… verím, že myšlienku o tom, aké hlúpe je „veriť, že oni ešte na rozdiel od nás nevedia, že nič nevedia“, som už vykreslil a sparodoval dosť. My, vzdelaní ľudia Západu, sa ale pozeráme na Východ a divíme sa. Ako je možné, že oni už desaťtisíc rokov veria tým istým svojim rozprávkam o jin a jang, piatich elementoch, feng shuei, aure, reinkarnácii, nejakom osvietení, … (doplňte si svoje), bez toho, aby to jednou prostou kritickou otázkou celé zhodnotili ako kravinu?

V prvom rade však treba prestať zavádzajúco používať slovo veriť. „Jogíni veria na osvietenie“, „tantrici veria, že prostredníctvom sexu môžu dosiahnuť jednotu s Bohom“, „starí Číňania veria, že ľudským telom prechádzajú tisícky energetických kanálov“… Navrhujem nahradiť toto slovo slovom „vedia“. Ako to znie? Inak, ja viem. Pre väčšinového Európana, ktorý si myslí, že vie, že nič nevie, musí znieť vyhlásenie typu „tantrici vedia, že sex je nástroj na spojenie s Bohom“ veľmi provokatívne. 

Chcem si ujasniť, že ja nikoho nepresviedčam o tom, že to tak je. Už vôbec nie o tom, že ja viem, že všetko viem. Podstatné však vôbec nie je, čomu ja verím, čo viem a čo neviem. To po pravde nikoho okrem mňa ani nezaujíma. Podstatné je, že možno sa v tomto živote dá aj viac než iba veriť, iba my to ešte nevieme. Viera je funkciou intelektu, a teda prevažne ľavej hemisféry mozgovej kôry. Vedenie alebo poznanie je o niečom úplne inom. Nemá s intelektom nič spoločné, pretože vychádza zo skúsenosti. Nie z našej interpretácie skúsenosti. Ale zo skúsenosti, ktorá môže byť natoľko jednoznačná, že sa nijak inak ani interpretovať nedá. Alebo - minimálne - každý, kto túto skúsenosť mal, si uvedomuje bezvýznamnosť akéhokoľvek hľadania jej alternatívnych vysvetlení. 

Tantrička nemusí nikomu dokazovať, že dokáže mať hodinový orgazmus vyvolaný iba stimuláciou jej krku a prežíva počas neho pocit jednoty s celým vesmírom. Na čo by sa vôbec mala púšťať do nejakých intelektuálnych debát s nejakými vedcami, ktorí sa ju budú snažiť presvedčiť o tom, že jej viera je nezmysel? Pre ňu však hodinové orgazmy, jednota s vesmírom a existencia Boha dávno nie sú otázkou viery. Má totiž skúsenosť, akú si oni nedokážu na základe svojho doterajšieho života ani predstaviť. A oni v tejto hre dopredu na plnej čiare prehrali, pretože takáto možnosť im ani nenapadla: myslia si, že skúsenosti máme všetci rovnaké. A to je ten základný chybný predpoklad. Myslieť si, že všetci ľudia majú rovnaké či podobné skúsenosti ako ja, alebo prinajmenšom, že si ich skúsenosti a s nimi súvisiace vnemy a pocity dokážem predstaviť a predvídať ich.

Učíme sa akceptovať, že rôzne kultúry môžu niečomu veriť, a že treba ich vieru akceptovať. Ale nikdy do týchto kultúr dostatočne hlboko neprenikneme, pokiaľ nepripustíme aspoň malú možnosť, že trebárs niečo z toho, čomu veria, môžu aj vedieť. Že to pre nich nie je otázkou viery, ale skúsenosti. Čo by samozrejme znamenalo uznať, že sme od nich hlúpejší, lebo my tie veci ešte nevieme. A dokonca ani Sokrates s Aristotelom za svojho života nedosiahli ich múdrosť. Verte, čomu chcete a neverte, čomu nechcete - nikoho sa nepokúšam konvertovať na žiadnu vieru a je mi úplne jedno, či budete veriť v tantru, v jógu, reinkarnáciu, v homeopatiu alebo v kto vie čo. 

Len toľko, že pri posudzovaní iných kultúr - a tak isto ľudí - je dobré mať na pamäti, že je možné aj vedieť niečo, čo my ešte nevieme, a nie iba veriť. A že vedieť, že nič nevieme, je iba počiatočný bod cesty poznávania, a nie ten konečný.

Maťo Oravec

Maťo Oravec

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mimo iného veľký propagátor a ešte väčší kritik psychológie s otvorenou mysľou a záujmom o spiritualitu. Aktuálne rozbieham psychologický internetový projekt vhlave.sk. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPsychoblogPostrehy a myšlienkyOtvárame myseľ

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu