Pátranie po problémoch psychologického systému

Autor: Maťo Oravec | 2.2.2016 o 17:44 | (upravené 24.9.2016 o 9:33) Karma článku: 3,27 | Prečítané:  463x

V predošlom blogu som naznačil, že v psychologickom systéme existuje problém. Koho psychologický systém nezaujíma, nemusí čítať ďalej. A s vami ostatnými by som sa rád pozrel na príčiny, ktoré sú za tým.

Všetci dobre vieme, ako to v psychologických komorách funguje. Nemusíme si nič navrávať. Pre obraz tých pár ľudí, ktorí si roztvorili blog napriek tomu, že som im to neodporúčal, to v kratkosti zhrniem: absolvent štúdia psychológie má veľmi malú šancu uplatniť sa v psychologickej kariére. Nie preto, že by trh bol presýtený, ale preto, že rôzne inštitúcie sa snažia robiť opatrenia pred tým, aby sa ani nepresýtil.  A tak vymysleli pre začínajúcich psychológov podmienky, ktoré si na sebe vezme iba mizivé percento absolventov štúdia psychológie. Znamenalo by to pre nich totiž, že skôr, než sa dostanú k svojej vysnenej kariére, by museli po ukončení vysokej školy stráviť aj desať rokov na úrovni minimálnej mzdy.

Uhol pohľadu, že psychologickým komorám ide svojím spôsobom o “ochranu” psychológov, bol pre mňa donedávna nový a trochu zvrátený. Čím ďalej, tým viac sa však presviedčam, že to tak bude. Ich ciele v podstate nie sú zlé. Snažia sa psychologickú profesiu ochrániť pred presýtením psychologického trhu. Ešte pred desiatimi rokmi u nás totiž fungovalo relatívne málo psychológov, a tí sa s existujúcou slovenskou klientelou uživili tak akurát. Pre povahu svojho povolania už nemali potenciál zarábať si týmto typom práce viac. Nebolo potrebných viac psychológov. Nebol po nich totiž dopyt.

Lenže po páde komunizmu sa doba začala meniť a psychológia narastala na popularite. Avšak s jedným špecifikom - tento vzostup jej popularity sa týkal skôr záujemcov o jej štúdium, než odberateľov jej služieb. Môžem potvrdiť, že štúdium psychológie je naozaj veľmi zaujímavé, a pritom nie obzvlášť náročné. Pravdepodobne lákavou alternatívou k iným vysokým školám pre mnohých ľudí, ktorým záleží iba na titule alebo na uspokojení rodičovských túžob. A v tomto bode začal vznikať problém: počet absolventov psychológie začal stúpať ďaleko nad potreby súčasného trhu. Nehovorím o reálnych potrebách ľudí, ale o aktuálnom dopyte z trhového hľadiska.

Iste, po skončení psychológie môžete robiť aj HR alebo PR, ale iba málo študentov túžilo po tejto kariére, keď sa na školu hlásili. Väčšina z nich pôvodne (než zistila, aká je reálna situácia) chcela robiť terapiu a poradenstvo. A keby ich skutočne všetci títo absolventi robili, museli by klesnúť s cenami tak na tretinu a v konečnom dôsledku by sa neuživil nikto. Ak to dotiahneme do extrémov, napokon by mohol skolabovať celý systém starostlivosti o duševné zdravie a pomoci by sa nedostalo už ani tým pár ľuďom, ktorí pôvodne tvorili tú neveľkú stálu klientelu slovenských psychológov.

Z tohto hľadiska musím priznať, že na jednej strane aj chápem počíňanie psychologických komôr. Na strane druhej, spôsob, ktorý si zvolili na napĺňanie svojich cieľov, je veľmi nešťastný. Aj tým pár šťastlivcom, ktorí sa podujmú stať sa kvalifikovanými psychológmi, totiž v skutočnosti iba prinesie na krk “druhú hypotéku”. Vlastne ono to bude skôr prvá, pretože pre svoju finančnú situáciu, akú budú mať prvých desať rokov svojej kariérnej dráhy, im pravdepodobne hypotéku žiadna rozumná banka neposkytne. Novej generácii psychológov teda tento systém síce zabezpečí nejaký ten príjem, avšak s tým, že v mladosti budú žiť desať rokov na hrane, ďalších desať budú zo zvyšujúceho sa príjmu splácať dlhy, a až potom, niekedy na polceste do dôchodku, sa ustália na dôstojnej úrovni, ktorú im systém vďaka svojej ochrane sľubuje.

Dosť bolo nadávania, prejdime teraz k tej konštruktívnej časti. Prečo je situácia taká, aká je? Aké podmienky vôbec umožnili vznik tak deštruktívneho systému? A naopak, ich odstránenie by priniesli nádej na jeho zmenu?

1. Zbytočný prebytok absolventov psychológie

Znie to možno banálne, ale keby bola ponuka psychológov menšia, komory na štátnej ani medzinárodnej úrovni by sa nikdy nemuseli uchyľovať k umelej regulácii trhu. Prečo je ale absolventov psychológie tak veľa?

Mám jednu odpoveď - možno pre vás nebude uspokojivá, lebo je tak trochu fatalistická, rozumej politická. Koreň tohto problému totiž siaha k spôsobu financovania vysokých škôl. Keby školy neboli platené od počtu študentov, nemali by dôvod naberať kvantá študentov, o ktorých kariérnom osude po skončení školy bolo rozhodnuté už pred ich nástupom do nej. Samozrejme sa tento problém netýka len psychológie a má na svedomí aj väčšie tragédie. V každom prípade, kým budú školy platené za počet študentov, nebude vysoká škola v psychológii znamenať nič a náš trh sa bude musieť umelo regulovať.

2. Nedostačné PR psychológie

Na druhej strane mince stojí samozrejme dopyt o psychologické služby. Nie len znižovaním ponuky, ale i zvyšovaním dopytu možno zabezpečiť psychológom finančnú stabilitu. Už teraz sa teším na komenty o tom, že celá psychológia nie je nič viac než biznis - a to bude iba jeden z predsudkov voči psychológii, o ktorých sa v diskusii s istotou dočítate (ak náhodou nie, tak iba kvôli tejto vete). Diskusie na blogoch a fórach iba odrážajú skutočnú verejnú mienku o diskutovaných témach, a verejná mienka o psychológii, psychológoch a psychiatroch, je žiaľ veľmi biedna.

Kto by mal byť lepší marketér, ak nie psychológovia?

Teoreticky by to nemal byť nikto, avšak prax je iná. Navyše tí absolventi psychológie, ktorí sa dali po skončení školy na marketing, to pravdepodobne so psychológiou v užšom slova zmysle už vzdali a nemajú viac dôvod vynakladať svoje úsilie na akési PR psychológii. Ostali už len tí psychológovia, ktorí sa podujali ísť tou ťažšou cestou, lenže tí sú systémom mnohokrát tak zaneprázdnení, že im neostáva čas vzdelávať sa v marketingu, ktorý je mimo ich hlavného odboru, hoci z neho vychádza. 

Práve oni - a všetci mladí ľudia, ktorí to so psychológiou ešte úplne nevzdali - majú pritom najväčší potenciál na to, aby šírili o psychológii osvetu a pochybnú verejnú mienku zmenili. Koniec koncov, najlepším spôsobom, ako robiť marketing svojmu odboru, je venovať sa marketingu svojich vlastných služieb. A to by mala byť samozrejmosť pre každého samostatne zárobkovo činného človeka - avšak v tom našom odbore to neviem prečo akosi nepozorujem. Pritom už len to by teoreticky stačilo na zabezpečenie klientely, ktorú nám sľubujú svojím skvelým systémom komory (pokiaľ samozrejme budete dobrý a na prvom sedení všetkých klientov neodplašíte).

Aby teda vznikol ideálny stav, v ktorom by existovali podmienky na zlepšenie dnešného psychologického systému, musela by nastať reforma školstva a psychológovia by mali začať investovať svoj čas do marketingových aktivít. To prvé je otázka politická a preto s ňou pravdepodobne momentálne nič nespravíme. Druhý bod má ale v rukách každý jeden psychológ. Problémom totiž nie je, že by psychológia bola pre ľudí zbytočná. Poznám toľko ľudí, ktorých život by mohol vyzerať o 180 stupňov inak, keby sa boli dali na psychoterapiu (za predpokladu, že by našli toho správneho psychológa)... Problém je v tom, že väčšina z tejto cieľovej skupiny o psychologických službách nevie viac než ja o ropnom priemysle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?